CE∙ZA∙AR 2015 POZNÁ VÍŤAZOV
Viac informácií nájdete na https://www.cezaar.tv/.
Fotogaléria galavečera ce-za-ar 2015
XIV. ročník Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE∙ZA∙AR vyvrcholil 7. októbra 2015 v bratislavskej Starej Tržnici slávnostným odovzdaním sošiek víťazom za prítomnosti hostí z odbornej, verejnej a spoločenskej sféry. Ceny sa už tradične odovzdávali v šiestich kategóriách – Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Rekonštrukcia a obnova budov, Interiér a Exteriér.
Predstavujeme Vám laureátov CE∙ZA∙AR´15 v jednotlivých kategóriách:
Rodinné domy
Rodinný dom Mišíková, Bratislava
autor: Iľja Skoček
foto: Paťo Safko
Dvojpodlažný rodinný dom sa nachádza skrytý uprostred záhrad jednej z obytných štvrtí Starého mesta. Je osadený na stavebne mimoriadne zložitom pozemku – v stiesnenej štruktúre svahovitých parciel a bez priameho cestného prístupu neďaleko bratislavského Slavína. Samotná stavebná hmota domu je prirodzene usadená v najvyššej časti pozemku a sprístupnená sériou nekonečných schodísk. Jej tvarové členenie je determinované hranicami parcely, logikou účelného vnútorného usporiadania a predovšetkým orientáciou na jedinečný výhľad na panorámu mesta. Prízemie otvorené do terasy so záhradou pozostáva z obývacej izby s jedálenským kútom a kuchyňou tvoriacich jednotný priestor prístupný cez zádverie so šatníkom. Poschodie tvoria za sebou radené detské izby a spálňa doplnené potrebným zázemím kúpeľní či technickej miestnosti. Vstavaný autorský interiér dômyselne využíva všetky priestory – je premyslený do najmenších maličkostí. Charakteristickým vizuálnym prvkom identity domu je fasáda uhľovočiernej farby.
„Každý rozumný stavebník by sa na takom malom, strmom a neprístupnom pozemku otočil na opätku.“ Iľja Skoček
Bytové domy
Bytový dom – Nový háj, Bratislava – Petržalka
autori: Tomáš Šebo, Igor Lichý, Drahan Petrovič, Katarína Kollárová, Emanuel Zatlukaj
foto: Ľubo Stacho
Architektom sa podarilo vytvoriť dielo, ktoré v obrovskej konkurencii zaujme. Vymysleli koncept, kde architekt nebude ten, ktorý ľuďom diktuje, ako majú žiť. Naopak, bude akýmsi „moderátorom“ ich individuálnych predstáv o bývaní. Zamerali sa nielen na vnútornú flexibilitu ale i vonkajšiu. Klienti si tak mohli posúvať, zmenšovať, zväčšovať okná, balkóny a loggie. Objekt je reakcia na génia loci Petržalky, v dobrom i v zlom. Parter je navrhnutý tak, aby absorboval vizuálny smog. Obklad umožňuje v prípade poškodenia sprejermi jednoduché premaľovanie poškodených panelov šedou farbou, pričom odtieň nemusí byť identický. Ďalším špecifikom panelového sídliska je obľuba obyvateľov zasklievať, prestavovať a inak necitlivo upravovať loggie bez ohľadu na fasádu ako celok. S týmto fenoménom sa vyrovnávajú architekti v návrhu tak, že každá loggia ma individuálnu, pomerne agresívnu farebnosť. To spôsobuje, že prípadné necitlivé zásahy by nemali znehodnotiť celkovú estetickú kvalitu diela. Humanizácia urbánneho prostredia Petržalky spočíva podľa architektov v tom, že vytvorili živý uličný parter, ktorý v Petržalke zúfalo chýba.
„Spoluautormi tohto domu nie sú len architekti, ale aj jeho obyvatelia. Architekt by mal s ľuďmi spolupracovať a snažiť sa porozumieť ich hodnotám.“ Igor Lichý
Občianske a priemyselné budovy
Komunitné centrum Máj, A. Barcala 1791/40, České Budejovice, ČR
autori: Michal Sulo, Miriam Lišková, Jozef Skokan
foto: SLLA Architekti, Archív HOCHTIEF CZ
Na najväčšom panelovom sídlisku Máj v Českých Budějoviciach realizovali architekti projekt komunitného centra, ktorý je súčasťou širšieho projektu regenerácie sídliska, z väčšej časti financovaného z prostriedkov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj. Päťpodlažný kompaktný objekt s ihriskom na streche, komunikačnými a pobytovými poloverejnými priestormi na obvode, prepojenými s verejným priestorom nového trhového námestia, je určený pre služby sociálnej starostlivosti zamerané na deti a mládež, sociálne poradenstvo a ďalšie služby obyvateľom sídliska. V prostredí farebnej rozmanitosti danej vzorkovníkmi zatepľovacích systémov pracuje vo svojom výraze predovšetkým s aktivitami na obvode objektu na rozhraní medzi interiérom a exteriérom a zeleňou, ktorá by sa mala v priebehu niekoľkých rokov stať hlavným stavebným materiálom vytvárajúcim mikroklímu nového komunitného centra.
„Vytváranie podmienok pre používanie verejného priestoru je nevyhnutnou súčasťou regenerácie existujúcich obytných štvrtí, v ktorých býva väčšina ľudí žijúcich v mestách.“ Michal Sulo
REKONŠTRUKCIA A OBNOVA BUDOV
Rekonštrukcia Jabloňovce, Jabloňovce, okr. Levice
autor: Martin Mihály, Matej Mihalič
foto: Matej Mihalič
Dom v Jabloňovciach je tradičná stavba vytvorená miestnymi ľuďmi z lokálnych materiálov. Tomu sa podriaďuje aj projekt rekonštrukcie, ktorého cieľom bolo vytvoriť príjemné prostredie spĺňajúce dnešné požiadavky na bývanie. K pôvodnému domu pristupovali s rešpektom, ale bez strachu. Prístavba je sebavedomým doplnením starého domu, s ktorým tvorí harmonický celok. Výsledkom je moderný dom, ktorý ale nestratil čaro lokálnej architektúry.
„Originálny a jednoduchý príspevok do tradičnej štruktúry.” Matej Mihalič
INTERIÉR
Rekonštrukcia bytu L10, Laurinská, Bratislava
autori: Martin Skoček
foto: Paťo Safko
Vstupovať na neistú pôdu staršej (často v kostiach starožitnej) architektonickej matérie s cieľom prispôsobiť ju súčasným prevádzkovým nárokom si vyžaduje odvahu a odhodlanie. Zvlášť ak ide o zdanlivo jednoduchý, no v kompromisoch vždy mimoriadne zamotaný žáner bývania. Aby výsledok takých adaptačných snáh nepôsobil bezzubo, sú žiadúce aj ďalšie faktory: súdržný autorský názor na jednej strane a dôvera v neho (nie slepá, ale kritická) na strane druhej. V prípade pohodlného bytu na jednej z ulíc pešej zóny starej Bratislavy sa, našťastie, všetky uvedené podmienky stretli v priaznivom krížení. Zo synergie medzi jasnou koncepciou návrhu architekta a investorskou veľkorysosťou mladej rodiny s dvoma deťmi vzišlo sympatické dielo. Domov, ktorý v prvom rade teší majiteľov, no následne tiež verejnosť – či už odbornejšiu alebo tú laickú – tým, že môže sprostredkovať ďalší dôkaz o správnom kurze vo vývoji súdobých architektonických snáh.
„Princíp odhaľovania tektoniky stavby, zachovávanie remeselných hodnôt a minimalistické vkladanie rovnako remeselne zvládnutých funkčných solitérov je cestou, ako vstupovať do rekonštrukcií v historickom kontexte.“ Martin Skoček
EXTERIÉR
Šafko , Alžbetínska a Dobrovičova, bývalý Kazačok, Bratislava – Staré mesto
autor: Oliver Kleinert
foto: Karol Kolčár, Urban Kontakt
„Šafko“ vytvorilo nové miesto na mape Bratislavy. Projekt, ktorého súčasťou je terasa v korunách stromov, bol vytvorený z modulárneho systému – recyklovaných, vyradených lodných kontajnerov. Netradične používa komponenty a materiály, ktorým architekt zámerne priraďuje inú funkciu. Výsledkom je pohoda, hravosť, radosť z tvorby inšpirujúca recipientov k ďalšej interakcii. Žiaľ, nezmyselným zásahom nového vedenia príslušnej samosprávy sa skončilo jeho zmysluplné bytie skôr, ako sa stihlo naplno rozbehnúť a skutočne rozvinúť svoj potenciál. Za ten krátky čas ukázalo, že architekt správne vyhodnotil potreby mesta, definoval potenciál územia a nastavil koncept projektu. „Šafko“ nám darovalo svedectvo o tom, ako veľmi je dôležité, aby predstavitelia samospráv rešpektovali odbornú verejnosť a komunikovali so zástupcami aktívnych organizácií. Odhalilo potrebu kvalitnej vízie, konceptu, vytvárania príležitostí a udržateľných projektov a predovšetkým potrebu otvorene komunikovať o verejných priestoroch mesta. Prinieslo mestu tak veľmi potrebnú autentickú energiu súčasnej generácie. „Šafko“ je rýchle a efektívne riešenie problémov daného neživého miesta v udržateľnom koncepte – podporuje kreatívny priemysel, lokálne kvalitné produkty a mimovládne organizácie s presahom na verejný prospech. Prínos diela je jednoznačne v poskytnutí príležitosti aktívnym, talentovaným ľuďom, ako i svieža prezentácia slovenského dizajnu a inovatívneho potenciálu krajiny zahraničným návštevníkom.
„Projekt Šafko prináša mestu autentickú energiu súčasnej generácie.“ Oliver Kleinert
CENA VEREJNOSTI
Okrem týchto šiestich oficiálnych víťazov bola udelená aj Cena verejnosti, ktorú na základe internetového hlasovania na webstránke Hospodárskych novín získalo dielo Rodinný dom v Rusovciach Bratislava od autorov Maroša Fečíka a Miriam Fečíkovej s počtom hlasov 5885.
foto: Maroš Fečík
Rodinný dom je ušitý majiteľom na mieru. Zhmotňuje ich potreby pre dokonalé bývanie v každom smere. Prináša do prostredia a investorovi priestorovú efektívnosť, bohatú vnútornú atmosféru a potrebnú mieru poézie, ktoré v mieste dopĺňajú existujúce kvality prírody.
„Dom prináša do prostredia a investorovi priestorovú efektívnosť, bohatú vnútornú atmosféru a potrebnú mieru poézie, ktoré v mieste dopĺňajú existujúce kvality prírody.” Maroš Fečík
