Laureáti CE∙ZA∙AR 2017

 

XVI. ročník Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE∙ZA∙AR 2017 vyvrcholil 5. októbra 2017 v bratislavskej Starej Tržnici slávnostným odovzdaním sošiek víťazom.Cena sa tradične odovzdávali v šiestich kategóriách – Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Obnova a prestavba, Interiér a Exteriér. „Vzhľadom na štatút Ceny, ktorý hovorí, že kategória môže byť hodnotená iba v prípade, ak sa do nej prihlási šesť a viac diel, sme, bohužiaľ, tento rok nemohli hodnotiť kategóriu Bytové domy, hovorí Oľga Miháliková, projektová manažérka Ceny CE∙ZA∙AR.

Udelené bolo aj ocenenie Slovenskej komory architektov – „Patrón architektúry“ za prítomnosti hostí z odbornej, verejnej a spoločenskej sféry.

 
Záznam z galavečera si  môžete pozrieť na tomto odkaze.

 

Predstavujeme Vám laureátov XVI. ročníka Ceny za architektúru CE∙ZA∙AR v jednotlivých kategóriách:

RODINNÉ DOMY – DOM V DOME

Bernolákovo

autori: Martin Jančok

spolupráca: Michal Janák, Ivana Čobejová, Ľubica Segečová, Michal Marcinov, Samuel Šimonovič

foto: Daniela Dostálková

Rurálna periféria Bratislavy sa čoraz častejšie stáva miestom pre architektúru. Rozhodnutie odísť bývať mimo mesta nemusí byť len hľadaním pokoja či anonymity, ale je aj príležitosťou pre architektonický výraz. Dom v dome Martina Jančoka už názvom dáva najavo, že máme do činenia s jasným konceptom. Jeho základom je dvojitý plán ako sústava vnútorného a vonkajšieho domu. „Jadrový dom“ napĺňa funkcie celoročného základného využitia. Dominuje mu vertikálne otvorený obývačkovo-kuchynský priestor, ktorý je po stranách doplnený ďalšími miestnosťami. Vonkajší program tvorí miesto pre garáž, bazén, pátiá či sklad. Hranicou tohto priestoru a zároveň „obalom“ celého objektu je svetelno priepustná stena z vlnitého polykarbonátu. Medzi-priestor, ktorý takto medzi obomi plánmi vzniká, nechce byť domom ani záhradou. Je optickým rozšírením vnútra, korzom, vstupom do zelene a otvorenou hrou pre rôzne užívateľské scenáre. Súčasťou tvorivého konceptu je autorský interiérový dizajn, vytvorený špeciálne pre tento dom.  

OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY – POĽOVNÍCKY DOM

Kuchyňa

autori: Tomáš Auxt, Peter Kožuško, Miro Hrušovský, Peter Hudač

spolupráca: Michal Zábranský

foto: Lívia Štokingerová

Poľovnícky dom na Záhorí pri Kuchyni opúšťa klasickú predstavu o poľovníckej chate v lese a chce ponúknuť viac. Kompozícia piatich budov otočených čelom k sebe vytvára uzavretý celok. Jeho stredobodom je otvorený spoločný priestor – „obývačka“ či nádvorie. Odtiaľto sa vstupuje do všetkých budov a zároveň ide o miesto stretnutia pri centrálnom ohnisku. Uzavretá štruktúra celého objektu jednak signalizuje ohraničené „súkromie“ špecifickej komunity (investorom je poľovnícky revír) s jej vlastnými záujmami a potrebami. Päťhrané a navzájom prepojené usporiadanie zároveň rozpráva príbeh funkčného využitia. Prvou budovou je „pitevňa“, miesto kontaktu po návrate z poľovačky a nerezový interiér pre spracovanie mäsa. Nasleduje spoločenská miestnosť – „hostinec“ – určený na konzumáciu a posedenie. Zadný balkón budovy slúži aj ako tréningová strieľňa na terč. Ďalej nadväzujú priestory pre ubytovanie s všadeprítomnými trofejami a parožím. Poľovnícku story uzatvára objekt s technickým zázemím a skladom.  

OBNOVA A PRESTAVBA – STARÁ SYNAGÓGA V BARDEJOVE

Bardejov

autori: Peter Gomboš, Ján Krcho, Tomáš Lupták

foto: Ján Krcho, Tomáš Lupták

„Práca sa ukončila 8. júla 1836 a nech je táto budova navždy svätyňou“ – to sú posledné slová na dedikačnej tabuli v Starej synagóge v Bardejove. Budova svoje prísne náboženské využitie stratila, ale dnes môže sláviť to, že prežila. Jej rekonštrukcia je prvým viditeľným výsledkom úsilia o záchranu Židovského suburbia, komplexu židovských rituálnych budov v Bardejove, ktoré je súčasťou Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného bohatstva UNESCO. Podobne ako iné synagógy, aj bardejovská bola dlhodobo využívaná na skladové účely. Nakoľko sa objekt zachoval bez výrazných zásahov do pôvodnej podoby, pri obnove bola uplatnená hlavne konzervačná metóda. Autori identifikovali pôvodnú farebnosť fasády, reštaurovali fragment slnečných hodín a dostavali zbúraný rizalit na južnej fasáde. V interiéri rekonštruovali napríklad drevené stropy s maliarskou výzdobou či poškodené schodisko ku schránke s Tórou. Obnovený priestor má slúžiť hlavne kultúrne účely. Rekonštrukcia pokračuje ďalšími objektmi suburbia. 

INTERIÉR – Rekonštrukcia bytu v bývalom kláštore

Trnava

Autor: Peter Jurkovič

foto: Peter Jurkovič

Málokto sa môže pochváliť, že býva v priestoroch bývalého kláštora zo začiatku 18. storočia. Aj keď bol pred päťdesiatimi rokmi prestavaný na obytný dom. Wau efekt pri vstupe do bytu vyvoláva takmer štvormetrová výška stropu. Vznikla odstránením dodatočných znížení, ktorými predchádzajúci obyvatelia zrejme stláčali vykurovacie náklady. Cieľom aktuálnej rekonštrukcie je, naopak, uvoľniť priestor. Pod dreveným trámovým stropom sa tak otvára priestranný byt, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako jedna miestnosť. Ale len dovtedy, kým sa jedna časť mohutnej knižnice nezmení na pohyblivé krídlo, ktoré odkryje spálňu a ďalšie časti bytu. Autor rekonštrukcie si tak splnil fantáziu tajných dverí. Časť vstupnej chodby bytu je priznaná dlažbou s ornamentom a to v kontraste s drevenými parketami v hlavnom priestore. Z tejto časti je prístup do ďalšej spálne. Byt bol koncipovaný pre mladú dvojicu, no vstavaný nábytok je navrhnutý tak, aby sa dal jednoduchým zásahom zmeniť pre potreby rodiny s deťmi. 

EXTERIÉR – Castellum Café

Nitra

Autori: Martin Dulík, Marek Šumichrast, Lívia Dulíková

foto: Dano Veselský, Martin Dulík, František Rišiaň

Hrady pôvodne slúžili ako izolované a chránené sídla moci s prístupom pre vyvolených. Dnes – vo svojej funkcii ako kultúrne pamiatky – sa snažia prilákať čo najviac ľudí. Platí to aj o Nitrianskom hrade. Riešenie prístupovej cesty ku hradu teda nie je miestom kontroly príchodzích, ale snaží sa o spríjemnenie výstupu a vytvára miesto pre zastavenie a oddych. Tým je daný aj program reštaurácie a kaviarne Castellum Café. Objekt neexhibuje na hradnom kopci, ale, naopak, decentne ustupuje do svahu. Strecha budovy tak vytvára prirodzenú výhľadovú terasu, ktorej súčasťou je umne konštruovaný mobiliár, slúžiaci aj na stropné presvetlenie interiéru. Presklená fasáda objektu ponúka výhľad na mesto i na okolité hradby. Súčasťou projektu je nová prístupová cesta, úprava zelene a sprístupnenie románskych hradieb, ktoré boli odkryté počas archeologického prieskumu v súvislosti s výstavbou kaviarne. Koncept podpory turistickej infraštruktúry smeruje k tomu, aby sa život z mesta rozvinul aj na hradný kopec.

CENA VEREJNOSTI

O víťazovi Ceny verejnosti rozhodli hlasujúci v online hlasovaní na portále Hospodárskych novín www.hnonline.sk. Z celkového počtu 4 526 hlasov, získalo víťazné dielo až 1 031 hlasov. Už tradične odovzdali cenu víťazom primátor hlavného mesta Bratislava Ivo Nesrovnal a šéfredaktorka Hospodárskych novín Marcela Šimková.

Obnova časti Námestia slobody, Prievidza

Autori: Marian Trcka, Branislav Lackovič, Jaroslav Tarajčák

foto: Branislav Lackovič, Marian Trcka

 

Problém ústredných námestí často je, že neslúžia na to, aby sa na nich zdržiavali ľudia, ale aby vynikol monumentálny pamätník či iný objekt v ich strede. Podobný problém malo mesto Prievidza. Slúži ku cti, že pri riešení úpravy časti Námestia slobody zvolili cestu architektonickej súťaže. Zadaním bolo oživenie hornej časti námestia s využitím vodného prvku. Víťazný návrh a jeho realizácia pôsobí tak, ako by vynovený priestor takto vyzeral už vždy. Jeho neokázalosť je však plusom. Jadrom návrhu je neklasická fontána, ktorá má formu pozdĺžnej vodnej plochy. Priestor s tryskami začína na úrovni terénu a jemným spádom prechádza do plytkého bazénu, ktorý je ukončený lavičkou. Súčasťou riešenia je úprava schodísk na námestí a umožnenie bezbariérového pohybu aj starším obyvateľom. Dielom tvorcov sú aj atypické lavičky lemujúce celý priestor. Vstup architektov jednoznačne prispieva k tomu, že obyvatelia priestor nepoužívajú len na križovanie na ceste za nákupom, ale aj na stretnutie a oddych. 

PATRÓN ARCHITEKTÚRY

Slovenská komora architektov po druhýkrát vyhlásila v rámci slávnostného galavečera CE·ZA·AR ocenenie – „Patrón architektúry“ – za osobitný prínos pre rozvoj architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým dielom.

Ocenenie „Patrón architektúry“ udelila Slovenská komora architektov v spolupráci s CRH. 

Cenu „Patrón architektúry“ 2017 udelila Slovenská komora architektov ojedinelému úkazu občianskeho aktivizmu presahujúcemu regionálny význam na medzinárodnej úrovni. Obnova Behrensovej synagógy bola bezprecedentnou úlohou ako významom, objemom, tak aj náročnosťou. V zásadnom momente zastúpili iniciátori obnovy úlohy samosprávy a štátu. Tento neštandardný a odvážny proces obnovy bez počiatočných investícií s pomocou menších grantov, desiatok dobrovoľníkov a sponzorov vytvoril kultúrny stánok Nová synagóga. Projekt obnovy a revitalizácie Synagógy na kultúrne účely realizuje občianske združenie Truc sphérique (kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie) v spolupráci a s podporou Židovskej náboženskej obce Žilina ako vlastníka pamiatky.