.
Osobitne je potrebné túto problematiku chápať, ak pôjde o dielo vytvorené v pracovnom pomere. Veľmi často vznikajú autorské diela v súvislosti s plnením pracovných úloh. Týka sa to tvorby autorských diel ako sú počítačové programy, činnosť výskumných pracovníkov, tiež aj tvorby autorských diel autorizovaných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov, ktorí podľa § 14 b zákona č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov môžu byť v pracovnom pomere.
Títo autori často majú povinnosť ako zamestnanci vytvárať autorské diela priamo zakotvenú v pracovnej zmluve. Tieto súvislosti poukazujú na potrebu riešenia vzťahu medzi normami, ktoré upravujú práva viažuce sa k autorskému dielu a normami pracovného práva, osobitne Zákonníka práce.
Pracovné zaradenie tvorivého zamestnanca, používanie zariadenia, techniky a materiálov zamestnávateľa, prístup k informáciám sú spravidla základným predpokladom úspešnej tvorivej činnosti. V praxi teda dochádza k určitému ,,stretu“ právnych vzťahov. Vytvorené autorské dielo je výsledkom práce na jednej strane na základe pracovnoprávneho vzťahu a na druhej strane je predmetom autorskoprávnej ochrany.
Právne predpisy s takýmito vzťahmi počítajú a osobitne aj upravujú práva a povinnosti zamestnanca a tvorivého pracovníka na jednej strane a práva a povinnosti zamestnávateľa na druhej strane. Je treba vychádzať z tejto skutočnosti, že použitie autorského diela pre vlastné potreby zamestnávateľa bolo tiež dôvodom, pre ktorý zamestnávateľ s autorom pracovnú zmluvu uzavrel.
Autorský zákon túto problematiku rieši v § 50 ako zamestnanecké dielo. Výlučné právo autora diela, ktoré vytvoril v pracovnom pomere, je obmedzené. Autor je pôvodným nositeľom práva dielo použiť, ak zmluva neurčuje inak pri dielach, ktoré boli vytvorené zamestnancom na plnenie jeho povinnosti a pod vedením zamestnávateľa. Zo zákona však vyplýva, že právo dielo použiť sa považuje za prevedené na zamestnávateľa v rozsahu nevyhnutnom pre bežné aktivity zamestnávateľa. Uvedené právo zamestnávateľa vychádza zo skutočnosti, že sám sa na vzniku diela podieľal vytvorením hmotných, organizačných, informačných a iných predpokladov. Majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu má právo vykonávať vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nebolo dohodnuté inak. Zamestnávateľ môže právo výkonu majetkových práv autora postúpiť tretej osobe len so súhlasom autora s výnimkou, ak ide o pred aj podniku alebo samostatnej organizačnej zložky podniku.
Právo výkonu majetkových práv zamestnávateľa zanikne v prípade zániku zamestnávateľa, alebo smrti zamestnávateľa, ak nemá právneho zástupcu a majetkové práva k zamestnaneckému dielu sa vrátia naspäť autorovi. Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu platí, že autor udelil súhlas na zverejnenie tohto diela ako aj na to, aby zamestnávateľ toto dielo uvádzal na verejnosti pod svojim menom, ak nebolo dohodnuté inak. Počas výkonu majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom je autor povinný zdržať sa výkon u majetkových práv k tomuto dielu. Už pri uzavieraní pracovnej zmluvy musí byť zamestnanec o takomto práve zamestnávateľa uzrozumený. V tejto súvislosti treba upozorniť na skutočnosť, že pracovná zmluva v týchto otázkach by mala byť dostatočne zreteľná, aby sa predišlo prípadným sporom. Nezanedbateľná v tejto súvislosti je aj pracovná náplň, ktorá by mala byť dostatočne jasná s konkrétne vymedzenými pracovnými povinnosťami zamestnanca (napr. Katalógy pracovných činností). Z dikcie zákona vyplýva, že zamestnávateľ má právo použiť pri vlastnej činnosti na plnenie úloh, patriacich do predmetu jeho činnosti, vedecké, architektonické alebo umelecké dielo, vytvorené jeho zamestnancom na splnenie povinností, vyplývajúcich z pracovného pomeru bez ďalšieho privolenia autora – zamestnanca.
Tu však treba zdôrazniť, že zákon ponecháva možnosť osobitnej úpravy týchto vzájomných práv zamestnanca a zamestnávateľa na zmluvu. Zmluva však musí rešpektovať kogentné ustanovenia § 50 autorského zákona.
Toto ustanovenie zákona dáva možnosť upraviť túto problematiku inak, pričom nie je podstatné, či pôjde o zmluvu pracovnú alebo inú zmluvu podľa autorského zákona, napr. zmluvu o vytvorení diela či zmluvu o použití diela, prípadne iný typ zmluvy. Takáto dikcia zákona umožňuje uzavierať popri pracovnej zmluve aj inú zmluvu, ktorou sa vzájomné vzťahy autora – zamestnanca a zamestnávateľa vyriešia v závislosti charakteru pracovnej činnosti alebo pracovného zaradenia.
Vzťah medzi autorom – zamestnancom a zamestnávateľom je riešený zákonom tak, že výsledok práce zamestnanca, autorské dielo, je predmetom súbežných dvoch právnych vzťahov, a to pracovnoprávneho a autorskoprávneho. Avšak okrem uvedených osobnomajetkových práv zostávajú autorom, tvoriacim v pracovnom pomere, ďalšie autorské práva a to tak osobné ako aj majetkové.
Pokiaľ ide o právo na autorskú odmenu, je dohoda o jej výške ponechaná na dohodu strán v rámci pracovnej zmluvy, pričom často sa v pracovných zmluvách dojednáva vo forme mesačnej mzdy. V takom prípade je potom mzda autorskou odmenou za použitie diela a na ďalšiu odmenu z tohto titulu autor nárok nemá.
.
Zoznam použitej literatúry:
- Telc, I.-Tůma P.: Přehled práva duševního vlastnictví. Vydalo Doplněk Brno, 2006.
- Vojčík, P.: Tvorba nehmotných statkov v pracovnom pomere. Duševné vlastníctvo, 2/97.
- Zákon č. 618/2003 Zb. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)
JUDr. Oľga Kopšová
