Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vyhlásilo piateho októbra súťaž na architektonický návrh slovenskej expozície na Svetovej výstave Expo 2020 v Dubaji
“Národná expozícia by mala byť obrazom toho najlepšieho čo naša krajina ponúka. Ambíciou slovenskej expozície je predstaviť Slovensko, v zmysle témy Mobilita, ako modernú krajinu dobrých nápadov, ktorá môže ťažiť nielen z tradícií, ale ponúka stále viac kreatívnych myšlienok, ktoré sa dokážu globálne presadiť v modernom svete so zreteľom na vedecko-technický potenciál a inovácie”, píše sa v súťažnom zadaní.
Do súťaže sa zapojilo 17 autorských kolektívov.
Porota rozhodovala v nasledovnom zložení:
Závislí na vyhlasovateľovi:
Vladimír Rak (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky)
Ing. Simona Čerešníková (Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu )
Členovia poroty nezávislí na vyhlasovateľovi:
Ing. arch. Peter Moravčík – predseda poroty (autorizovaný architekt)
prof. Ing. arch. Ján Stempel (autorizovaný architekt)
doc. Ing. akad. arch. Jan Šépka (autorizovaný architekt)
Náhradníci:
Ing. Miroslava Valovičová (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky)
Ing. arch. Ilja Skoček (autorizovaný architekt)
Expert poroty:
prof. Ing. Boris Bielek (expert poroty na oblasť stavebníctvo)
Boli udelené ceny:
1. miesto – 17 000,- EUR
2. miesto – 10 000,- EUR
3. miesto – 7 000,- EUR
1. miesto – 17 000,- EUR – Návrh č. 17
Autor: A B.K.P.Š. (Bratislava)
Ing. arch. Ing. Róbert Bakyta, Ing. arch. Martin Kusý ml., Ing. arch. Ľubomíra Blašková
komentár poroty: návrh prerozprával tému mobility viac výtvarným podaním, než exaktným architektonickým počinom. Mobilitu zastúpil motív skulptúry trojdimenzionálnej mapy Slovenskej republiky, zložený z množiny kamienkov – malých artefaktov, poznačených umeleckým zásahom. Tie sa v režime „kus Slovenska na pamiatku“ ocitajú vo všetkých kútoch sveta podľa destinácií, z ktorých a do ktorých – migrujú návštevníci výstavy aj s kamienkom – suvenírom. Obraz tejto mobility – migrácie sa aktuálne premieta na digitálnej mape sveta na jednej zo stien pavilónu, na základe aktívnej spoluúčasti návštevníka, prístupného k jednoduchej hre. Pavilón rešpektuje požiadavku na povinnú priestorovú výbavu expozície, kancelárskych a obslužných priestorov, jeho základným príspevkom je však hravý výtvarný motív mobility slovenskej identity v obraze sveta.
2. miesto – 10 000,- EUR – Návrh č. 3
Autor: Architektonické štúdio Atrium (Košice)
komentár poroty: racionálny objem architektúry s estetickým zovňajškom a výrazom žiadanej striedmosti v sebe uzatvára druhý plán zážitkového oblaku myšlienok a nápadov, reprezentovaný sústavou závojov. V jej výstrihoch, kavernách a jaskynkách je odprezentované, čo odprezentované má byť. Jednoznačnosť vonkajšieho obalu kontrastuje s organicky mäkkým výrazom vnútorného oblaku. Potenciál tohto súladu najmä vo vzťahu k pevnej osnove vnútornej dispozície nie je stopercentne presvedčivý, rovnako ako v dispozíciách nie je vierohodne prítomná odvolávka na módnu kontajnerovú skladobnosť vnútornej stavby.
3. miesto – 7 000,- EUR – Návrh č. 10
Autor: ATELIER ART (Bratislava), autori návrhu: Ing. arch. Katarína Fejo–Boháčová, PhD.,Ing. arch. Tomáš Hanáček, PhD., Ing. arch. Vladimír Hain, PhD., Ing. arch. Roman Hajtmanek, Ing. arch. Ľubomír Boháč, spolupráca: Bc. Ivan Kanich, Bc. Diana Szekerová, Bc. Eduard Krištof, Bc. Patrik Krásny, Máté Asbóth
komentár poroty: takmer brilantné architektonické riešenie objektu s racionálnou dispozíciou a éterickým semipermeabilným obalom – oblakom, ako prerozprávaním témy mobility myšlienok a kreativity. V jeho útrobách levitujú individuálne schránky lokalitného programu a evokujú dojem zážitkovej architektúry v racionálnych karteziánskych líniách. Škoda, že viac než dojmom fluidného myšlienkového oblaku architektúra sprostredkúva zážitok z lobby objektu trvalého diplomatického zastúpenia a napriek harmonickému zovňajšku postráda vyšší ideový potenciál.
4. miesto – Návrh č. 16
Autori: Ing. arch. Dušan Fischer a Ing. arch. Ľudovít Urban (Bratislava)
komentár poroty: nebolo v pláne spomínať aj návrhy pod čiarou tretieho miesta, ale návrh tvarovo flexibilného balóna – ako „mobilnej“ antitézy k pevnosti klasického domu – zaujal jednak potenciálom vnútorného priestoru, využiteľného na interesantné zážitkové sférické projekcie, i zaujímavým technologickým manuálom na zostrojenie amorfného až živočíšne organického tvaru s použitím originálneho slovenského patentu. Avšak práve nedôvera v bezproblémovú realizovateľnosť tejto stavby-nestavby odsunula návrh do poľa zaujímavej, ale neocenej idey.
