CE∙ZA∙AR 2017 POZNÁ VÍŤAZOV

Viac informácií nájdete na https://www.cezaar.tv/.

XVI. ročník Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE∙ZA∙AR vyvrcholil 5.októbra 2017 v bratislavskej Starej Tržnici slávnostným odovzdaním sošiek víťazom za prítomnosti hostí z odbornej, verejnej a spoločenskej sféry.

Cena sa tradične odovzdáva v šiestich kategóriách – Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Obnova a prestavba, Interiér a Exteriér. „Vzhľadom na štatút Ceny, ktorý hovorí, že kategória môže byť hodnotená iba v prípade, ak sa do nej prihlási šesť a viac diel, sme, bohužiaľ, tento rok nemohli hodnotiť kategóriu Bytové domy,“ hovorí Oľga Miháliková, projektová manažérka Ceny CE∙ZA∙AR.

Fotogaléria galavečera CE∙ZA∙AR´17

Predstavujeme Vám laureátov CE∙ZA∙AR´17 v jednotlivých kategóriách:

Rodinné domy

Dom v dome, Bernolákovo

autori: Martin Jančok

spolupráca: Michal Janák, Ivana Čobejová, Ľubica Segečová, Michal Marcinov, Samuel Šimonovič

foto: Daniela Dostálková

Rurálna periféria Bratislavy sa čoraz častejšie stáva miestom pre architektúru. Rozhodnutie odísť bývať mimo mesta nemusí byť len hľadaním pokoja či anonymity, ale je aj príležitosťou pre architektonický výraz. Dom v dome Martina Jančoka už názvom dáva najavo, že máme do činenia s jasným konceptom. Jeho základom je dvojitý plán ako sústava vnútorného a vonkajšieho domu. „Jadrový dom“ napĺňa funkcie celoročného základného využitia. Dominuje mu vertikálne otvorený obývačkovo-kuchynský priestor, ktorý je po stranách doplnený ďalšími miestnosťami. Vonkajší program tvorí miesto pre garáž, bazén, pátiá či sklad. Hranicou tohto priestoru a zároveň „obalom“ celého objektu je svetelno priepustná stena z vlnitého polykarbonátu. Medzi-priestor, ktorý takto medzi obomi plánmi vzniká, nechce byť domom ani záhradou. Je optickým rozšírením vnútra, korzom, vstupom do zelene a otvorenou hrou pre rôzne užívateľské scenáre. Súčasťou tvorivého konceptu je autorský interiérový dizajn, vytvorený špeciálne pre tento dom.

 

Občianske a priemyselné budovy

Poľovnícky dom, Kuchyňa

autori: Tomáš Auxt, Peter Kožuško, Miro Hrušovský, Peter Hudač

spolupráca: Michal Zábranský

foto: Lívia Štokingerová

Poľovnícky dom na Záhorí pri Kuchyni opúšťa klasickú predstavu o poľovníckej chate v lese a chce ponúknuť viac. Kompozícia piatich budov otočených čelom k sebe vytvára uzavretý celok. Jeho stredobodom je otvorený spoločný priestor – „obývačka“ či nádvorie. Odtiaľto sa vstupuje do všetkých budov a zároveň ide o miesto stretnutia pri centrálnom ohnisku. Uzavretá štruktúra celého objektu jednak signalizuje ohraničené „súkromie“ špecifickej komunity (investorom je poľovnícky revír) s jej vlastnými záujmami a potrebami. Päťhrané a navzájom prepojené usporiadanie zároveň rozpráva príbeh funkčného využitia. Prvou budovou je „pitevňa“, miesto kontaktu po návrate z poľovačky a nerezový interiér pre spracovanie mäsa. Nasleduje spoločenská miestnosť – „hostinec“ – určený na konzumáciu a posedenie. Zadný balkón budovy slúži aj ako tréningová strieľňa na terč. Ďalej nadväzujú priestory pre ubytovanie s všadeprítomnými trofejami a parožím. Poľovnícku story uzatvára objekt s technickým zázemím a skladom.

Obnova a prestavba

Stará synagóga v Bardejove, Bardejov

autori: Peter Gomboš, Ján Krcho, Tomáš Lupták

foto: Ján Krcho, Tomáš Lupták

„Práca sa ukončila 8. júla 1836 a nech je táto budova navždy svätyňou“ – to sú posledné slová na dedikačnej tabuli v Starej synagóge v Bardejove. Budova svoje prísne náboženské využitie stratila, ale dnes môže sláviť to, že prežila. Jej rekonštrukcia je prvým viditeľným výsledkom úsilia o záchranu Židovského suburbia, komplexu židovských rituálnych budov v Bardejove, ktoré je súčasťou Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného bohatstva UNESCO. Podobne ako iné synagógy, aj bardejovská bola dlhodobo využívaná na skladové účely. Nakoľko sa objekt zachoval bez výrazných zásahov do pôvodnej podoby, pri obnove bola uplatnená hlavne konzervačná metóda. Autori identifikovali pôvodnú farebnosť fasády, reštaurovali fragment slnečných hodín a dostavali zbúraný rizalit na južnej fasáde. V interiéri rekonštruovali napríklad drevené stropy s maliarskou výzdobou či poškodené schodisko ku schránke s Tórou. Obnovený priestor má slúžiť hlavne kultúrne účely. Rekonštrukcia pokračuje ďalšími objektmi suburbia.

INTERIÉR

Rekonštrukcia bytu v bývalom kláštore, Trnava

autor: Peter Jurkovič

foto: Peter Jurkovič

Málokto sa môže pochváliť, že býva v priestoroch bývalého kláštora zo začiatku 18. storočia. Aj keď bol pred päťdesiatimi rokmi prestavaný na obytný dom. Wau efekt pri vstupe do bytu vyvoláva takmer štvormetrová výška stropu. Vznikla odstránením dodatočných znížení, ktorými predchádzajúci obyvatelia zrejme stláčali vykurovacie náklady. Cieľom aktuálnej rekonštrukcie je, naopak, uvoľniť priestor. Pod dreveným trámovým stropom sa tak otvára priestranný byt, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako jedna miestnosť. Ale len dovtedy, kým sa jedna časť mohutnej knižnice nezmení na pohyblivé krídlo, ktoré odkryje spálňu a ďalšie časti bytu. Autor rekonštrukcie si tak splnil fantáziu tajných dverí. Časť vstupnej chodby bytu je priznaná dlažbou s ornamentom a to v kontraste s drevenými parketami v hlavnom priestore. Z tejto časti je prístup do ďalšej spálne. Byt bol koncipovaný pre mladú dvojicu, no vstavaný nábytok je navrhnutý tak, aby sa dal jednoduchým zásahom zmeniť pre potreby rodiny s deťmi.

EXTERIÉR

Castellum Café, Nitra

autori: Martin Dulík, Marek Šumichrast, Lívia Dulíková

foto: Dano Veselský, Martin Dulík,František Rišiaň

Hrady pôvodne slúžili ako izolované a chránené sídla moci s prístupom pre vyvolených. Dnes – vo svojej funkcii ako kultúrne pamiatky – sa snažia prilákať čo najviac ľudí. Platí to aj o Nitrianskom hrade. Riešenie prístupovej cesty ku hradu teda nie je miestom kontroly príchodzích, ale snaží sa o spríjemnenie výstupu a vytvára miesto pre zastavenie a oddych. Tým je daný aj program reštaurácie a kaviarne Castellum Café. Objekt neexhibuje na hradnom kopci, ale, naopak, decentne ustupuje do svahu. Strecha budovy tak vytvára prirodzenú výhľadovú terasu, ktorej súčasťou je umne konštruovaný mobiliár, slúžiaci aj na stropné presvetlenie interiéru. Presklená fasáda objektu ponúka výhľad na mesto i na okolité hradby. Súčasťou projektu je nová prístupová cesta, úprava zelene a sprístupnenie románskych hradieb, ktoré boli odkryté počas archeologického prieskumu v súvislosti s výstavbou kaviarne. Koncept podpory turistickej infraštruktúry smeruje k tomu, aby sa život z mesta rozvinul aj na hradný kopec.

CENA VEREJNOSTI

Okrem týchto piatich oficiálnych víťazov bola udelená aj Cena verejnosti, ktorú na základe internetového hlasovania na webstránke Hospodárskych novín získalo dielo Obnova časti Námestia slobody, Prievidza od autorov Branislava Lackoviča, Mariana Trcku a Jaroslava Tarajčáka s počtom hlasov  1 031 .

foto: Branislav Lackovič, Marian Trcka

„Projekt vychádza z nášho víťazného návrhu vo verejnej anonymnej súťaži. Zámerom mesta bolo oživiť „hornú“ časť námestia fontánou a prilákať tak ľudí opäť do centra mesta. Fontánu svojim stvárnením vytvára jeden prvok aj keď sme ju rozdelili do viacerých zón. Na východe sú trysky, ktoré sa postupne menia na plytkú „bazénovú zónu“, kde je možné brodenie. Na západnom konci kompozíciu dotvára obojstranná kamenná atypová lavička. Aj ostatné lavičky sú atyp. Úpravami schodísk a terénov sme dosiahli bezbariérovosť pohybu medzi jednotlivými časťami námestia. Novonavrhnuté schody východne od pomníka sme doplnili o sedenie a preto môžu slúžiť aj ako hľadisko s výhľadom na južnú časť Námestia Slobody.“ autori